Etherealia

Sídlisko Radvaň je aktuálne súčasťou mesta Banská Bystrica, ktoré má za sebou bohatú históriu. V minulosti to bola prekrásna obec, ktorá patrí k najstarším na Slovensku. Prvýkrát sa v historických prameňoch spomína už v 13. storočí, avšak osídlená bola pravdepodobne oveľa skôr, keďže sa v Radvani našiel napr. rímsky dinár z 1. storočia. V 17. storočí sa transformovala na malé mestečko a v roku 1655 sa zároveň začala tradícia Radvanských jarmokov. Samotná Radvaň sa stala súčasťou Banskej Bystrice len pred 43 rokmi (1966) , pričom o dva roky skôr (1964) bola zlúčená s časťou Kráľová.

V Radvani a v susednej Kráľovej vzniklo niekoľko kaštieľov, ale z pôvodných štyroch ostali len tri: Bárczyovský kaštieľ, Radvanský kaštieľ a Tihányiovský kaštieľ. Aktuálne je len Tihányiovský kaštieľ v dobrom stave, keďže v ňom sídli prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea.  Radvanský kaštieľ je momentálne opustený a chátra, avšak v druhej polovici druhého storočia tu sídlil štátny archív. Bárczyovský kaštieľ je v kritickom stave, pričom bol postavený ako posledný, ale už veľmi dlhú dobu je bez využitia. V jeho v blízkosti bola rekonštruovaná len Furmianska krčma, ktorá je akousi vstupnou bránou do jeho areálu. Posledný Soví hrad bol asanovaný na konci tridsiatych rokov 20. storočia a aktuálne na jeho mieste stojí hypermarket Tesco.

Pôvodná Radvaň vyzerala v minulosti úplne inak ako dnes. Pôvodne ju tvorilo veľké množstvo domčekov, ktoré by dnes boli významnými pamiatkami, ale v druhej polke 20. storočia bola takmer celá architektúra v Radvani asanovaná a nahradená klasickým betónovým sídliskom. Navyše sa Radvani nevyhol ani megalomanský počin v podobe navyšovania úrovne terénu, ako aj iných rozsiahlych úprav, ktoré by boli dnes asi len ťažko realizovateľné.

Nabudúce sa pozrieme na súčasnú Radvaň.

V prvej polke mesiaca sme boli s kamarátmi na dva dni v Prahe, i keď by sa to dalo zaokrúhliť vlastne len na jeden. V piatok večer sme odcestovali a autobusom sme sa terigali do Prahy. Cesta trvala tuším okolo 9 hodín, ale vyspal som sa len málo. Ráno sme sa ocitli v Prahe, ale pôvodnú obhliadku mesta sme odložili, lebo sme boli všetci unavení. Rýchlo sme si kúpili celodenné lístky na MHD a rovno sme si to zamierili do penziónu, kde sme mali zjednané ubytovanie. Po dvoj alebo trojhodinovom oddychu sme konečne vyrazili do mesta.

Najprv sme išli kúpiť spiatočné lístky pre našu časť skupiny, keďže pôvodne sme chceli ísť naspäť vlakom, ale to sme si potom rozmysleli. Za sebou sme mali už niekoľko zážitkov z metra, ktorým sa väčšina z nás dovtedy neviezla alebo to veľmi dávno, keď si to naša myseľ už nebola schopná pamätať. Následne sme si išli dať dačo pod zub, lebo viacerým nám už fajne škvŕkali bruchá. Skončili sme vo veľkom obchodnom centre Nový Smíchov, kde sme si sadli na pizzu. Hneď vedľa bolo aj KFC, čína a podobne, ale pizza rozvoniavala najlepšie. Mirka na kraji tohto poschodia objavila klasický kolotoč a chcela sa na ňom previesť, ale nakoniec nenašla odvahu. No ok, mne sa nechcelo a ona sama nechcela ísť. V Tescu som stretol Tomáša Gluchmana, veď tento svet je taký malý a týmto ho pozdravujem.

Potom sme vyrazili konečne na obhliadku mesta. Najprv sme išli pohľadať výstavu vesmírnych snímkov, ktorá sa konala pod holým nebom. Tam sme strávili pomerne dosť času, lebo sa bolo na čo pozerať. Ďalej sme chceli vidieť Václavské námestie, najmä Václava na koni, ale to sa nám nejako nepodarilo. Keď sme to vzdali, vyrazili sme hľadať Orloj. Tu sme opäť trochu poblúdili, lebo sme išli pešo a naša navigátorka Katka sa nakoniec rozhodla, že sa vrátime do metra a pôjdeme tak ako ona bola zvyknutá. Nakoniec sa nám podarilo Orloj nájsť a ako vždy, aj teraz si ho fotilo množstvo záujemcov. Už bol podvečer, takže nebolo z neho až tak veľa vidieť. Mirka si všimla apoštolov až na fotkách ;-) Spravili sme si jednu skupinovú fotku a hľadali sme nejaké miesto, kde by sme sa zohriali a dali si niečo po pitie. V prvej reštaurácii sme neobišli, lebo by sme si museli dať aj niečo pod zub, ale my sme neboli hladní. Postupne sme schádzali nižšie zo Staromestského námestia až sme našli jeden úplne prázdny podnik. Vtedy nás nenapadlo, že to je vlastne varovné znamenie.

Našou poslednou destináciou bol Karlov most. Ten sme našli pomerne rýchlo a vďaka pokročilému večeru sme mali na ňom prekrásnu atmosféru. Urobili sme si niekoľko skupinových fotiek a chceli sme sa vrátiť do penzióna. V tom nám Mirka oznámila, že má zničené topánky. Úplne sa jej odliepala podrážka i s opätkom, proste nevydržali celodňovú túru. Tak hor sa rýchlo kúpiť nové topánky. Rýchlo sme sa dostali do prvej známej obuvy, ktorou bol Deichman. Kúpili sme jej také pekné hnedé tenisky, ktoré stáli približne 600 KČ. Vyzerala to byť dobrá kúpa, ale hneď druhý deň sa im začal párať jeden jazyk. No čo už. Nakoniec sme sa vrátili do penziónu, pozreli sme si fotky a išli spať.

Na druhý deň našu skupinku čakal už len návrat domov. Cestovali sme spoločnosťou Eurolines, ale tou už nikdy nepôjdeme. Autobus bol nielenže predražený, napr. oproti takému Turancarovi, ale aj minimálne pohodlný. Navyše v Jihlave z ničoho nič zastavil a bez vysvetlenia nás všetkých vyhnal von. Tam nás čakal ešte horší autobus, ktorým sme išli celú cestu naspäť. Najviac nás zarážal fakt, že vodič autobusu nemal za seba náhradu a pravdpodobne si odkrútil sám celú cestu do Jihlavy a späť. Nakoniec sme šťastne došli až domov, kde sme si oddýchli a najmä poriadne najedli. Keďže sme si ráno nestihli kúpiť zásoby na cestu, spoliehali sme sa, že vodič urobí dostatočne dlhé prestávky na rýchly nákup pečiva. On však za celú 8 hodinovú cestu nespravil poriadnu prestávku. Tá najdlhšia mala 5 minút, pričom dôrazne upozorňoval cestujúcich, aby si švihli, že on nemieni čakať.

Ak odhliadnem posledné udalosti, tak bolo v Prahe úžasne a rozhodne sa tam niekedy s priateľmi vrátime na dlhšie. Osobne by som chcel ísť aspoň na 5 dní, lebo v Prahe je naozaj čo vidieť. Dúfam, že sa nám podarí takúto mini dovolenku zorganizovať dakedy cez letné prázdniny alebo nejaký iný pomerne teplý mesiac, aby sme nemuseli chodiť taký zababušený. Fotky nájdete v mojom fotoalbume na Facebooku.

Január pre mňa nebol až tak zaujímavý. Prakticky okrem trvalého neúspechu nájsť Mirke zamestnanie sa nič nedialo. Len šéfko bol tak milý a napriek celosvetovej finančnej kríze pristúpil na zvýšenie mojej mzdy. Zároveň som začal pracovať na novej verzii webstránky pre Webhosting Inet.sk, ktorá je aktuálne tesne pred dokončením. A ešte som Mirke kúpil kaktus, som zvedavý či jej neskôr rozkvitne ;)

Dnes som bol opäť darovať krv, pričom sa jednalo o môj štrnásty odber. Priznám sa, že sa mi veľmi nechcelo, lebo som sa necítil 100%ne, ale nakoniec som sa nechal presvedčiť sestrou, keďže dcéra jej známej nutne potrebuje krv. Vďaka tomu som prvýkrát daroval svoju krv pre niekoho konkrétneho. Spolu so mnou tam boli aj jej kolegovia, ktorí chceli tiež pomôcť dobrej veci. A zjavne si to povedalo viacero ľudí, keďže darcov bolo dnes požehnane, i keď sa jednalo len o bežný deň.

Dnešný odber bol pre mňa snáď najbolestivejší. Kým pri predošlích odberoch som ani nevedel, že mi niekto vrazil ihlu do ruky, dnes to bolo iné. Určite za to nemohla sestrička, ktorá mi ihlu dávala, keďže mi ju už párkrát predtým dávala a nikdy som s ňou nemal problém. Keďže som nebol jediný, kto zaznamenal bolesť a pálenie pri pichnutí, predpokladá sa, že za to môže nový dezinfekčný roztok. Ale osobne som o tom čoraz menej presvedčený, lebo ruka ma mierne pobolieva aj niekoľko hodín po odbere, čo sa mi predtým nikdy nestalo.

Inak do striebornej plakety mi chýba už len 6 odberov, takže v ideálnom prípapade by som ju mal mať o dva roky.

Posledného polroka z úzadia sledujem hystériu, ktorá sa vytvorila okolo eura - našej novej meny. Mnoho ľudí si myslí, že si na Euro nebudú vedieť zvyknúť, že si všetko budú prepočítavať a podobne. Často si neuvedomujú, že duálne zobrazovanie bude pokračovať počas celého roka 2009 a tak stačí sústrediť zrak len na to menšie číslo. Podľa mňa duálne zobrazovanie v roku 2009  malo trvať maximálne niekoľko dní alebo týždňov, lebo ľudia sa naň budú ešte dlho spoliehať.

Neraz som bol svedkom aj paradoxných situácii, kedy ľudia mali totálne mylné informácie alebo im preplo v bedni. Napríklad v jednom butiku s peňaženkami  sa zastavila staršia pani (max. 50 rokov), ktorá začala do predavačky hustiť, že prečo ešte stále predáva klasické peňaženky, veď od nového roku sa už nesmú používať! Neviem z kade túto informáciu nabrala táto pani, ale ja sa svojej klasickej peňaženky asi tak skoro nevzdám.

Od roku 2009 mám v pláne častejšie využívanie platby kartou a tak sa veľkej hromady mincí nebojím. Keď som bol v Grécku, tak som tiež s mincami nemal problém a to som tam ani nevyužíval kartu. Ak nejaké mince dostanem, tak sa ich hneď pri ďalšom nákupe zbavím alebo ich im jednoducho nechám. A to som robil aj doteraz, takže na mene fakt nezáleží.

Ja si od Eura sľubujem vyššiu konkurenciu a lepšiu tvorbu cien, keďže tie sa budú teraz ľahšie porovnávať s okolitými krajinami. Navyše si myslím, že u nás významne vzrastie nákup cez internet a to nielen v slovenských eshopoch, ale i v tých zahraničných.  Ľudia si jednoducho spočítajú, kde im je výhodnejšie nakúpiť a tým budú tlačiť na podnikateľov, ktorí svoje výrobky či služby predražujú. Celkovo si myslím, že si výrazne polepšíme, i keď prvé mesiace možno nebudú najľahšie.