Etherealia

Už len niekoľko hodín bude trvať tento rok a potom privítame ten nový, ktorý čaká za dverami. A tak Vás určite neprekvapí, že je čas sumarizovať. Preto si predstavme tie najzaujímavejšie udalosti z môjho života a okolia, ktoré sa odohrali v tomto roku:

• Niekedy cez leto som dostal nový osobno - firemný notebook značky Dell, ktorý je fakt skvelý.
• Začiatkom septembra sme boli s Mirkou na dovolenke v Grécku a bolo tam vynikajúco!
• Moja milovaná vyhrala na Štedrý deň tretiu cenu v Lote, čo nás príjemne prekvapilo.
• Tri roky s Mirkou, ktoré ubehli ako voda
• Kompletne sme splatili naše dlhy
• Bojnice 2008

O poslednom bode sa rozpíšem trochu viac. Tento rok som dosť často pomáhal na detskej trampolíne, ktorá sa postupom času stala mojou srdcovkou. S Mirkou máme veľmi radi deti a brali sme to aj ako prípravu na naše budúce rodičovstvo. Navyše to bol perfektný sociálny experiment a videl som rôznych ľudí v rôznych situáciách a často sme zažili zaujímavé situácie.  Ale musím sa priznať, že po pár mesiacoch mi už išla trampolína celkom na nervy. Deti boli celkom v pohode, niektorí rodičia boli hrozní a ľutujem ich deti, ale najviac mi vadil ten stereotyp. Napriek tomu to považujem za skvelú skúsenosť a môžem to každému odporúčať.

Určite by som mohol spomenúť mnoho ďalších vecí, ale tieto udalosti ma najviac nadchli či prekvapili. A čo by som chcel od toho nového? No pár veci by sa našlo, ale neviem či sa mi dačo z toho podarí splniť. V každom prípade aj tentoraz som pripravil krátky zoznam:

• Dlžníci mi vrátia peniaze
• Zrealizovať tri moje projekty
• Schudnúť o 5 až 10 kilogramov
• Ísť na krátkodobé dovolenky do Viedne, Paríža a asi Londýna

To by bolo snáď všetko. Ohľadom Inet.sk sa rozpíšem inde. A aký bol Váš rok 2008 a čo očakávate od 2009?

Hoci som nedávno avizoval koniec tohto blogu, tak možno k tomu nakoniec nedôjde. Ozvalo sa mi totiž pár ľudí, ktorí ma prosením až po vyhrážky žiadali, aby som to ukončenie si ešte raz rozmyslel (čítaj: vyhodil z hlavy). Ale poďme späť k veci.

Posledné dni boli v znamení veľkého sťahovania služieb od providerov k jednému jedinému. A to Orange. Doteraz sme mali internet od T-Comu (cca 1100 Sk mesačne), telefón tiež (300 Sk mesačne) a káblovku od UPC (500 SK mesačne). Teraz máme Triple Play od Orange a to len za 1000 Sk mesačne, takže sa jedná o celkom slušné ušetrenie finančných prostriedkov. Ale nepohoršili sme si ani po technickej stránke. Uvidíme ako budeme s jeho službami spokojní, keďže toto je prvá služba, ktorú od Orange využívame.

Samotné vybavovanie išlo takmer bezproblémovo. Káblovku sme už odhlásili, ale internet a telefón môžeme až v januári. V Orange to išlo tiež po masle, až na menšiu komplikáciu, ktorá sa nám podarilo. Keď sme totiž odišli z predajne a nasmerovali sme si to do T-Comu, ktorý je o pár metrov ďalej, tak sa nám podarilo stratiť kartičky do set-top-boxov. Zistili sme to až pri návrate z T-Comu, tak sme hneď išli naspäť do Orange, že či sme si ich tam nezabudli. Ale tie tam samozrejme neboli. Tetuška zavolala kolegyni, že čo v takomto prípade. Tá jej to nechcela veriť, že či nie sme nejakí špekulanti alebo čo. Ona ju ubezpečila, že na to nevyzeráme a že sa nám to vážne stalo. Tak jej poradila, že má tie kartičky vyhodiť zo systému, ale to bolo možné až po aktivácii, ktorá trvá približne deň a má nám dať nové. Nakoniec to skončilo tak, že ešte v ten deň nám volala, že kartičky doniesli nálezci. Obálka bola síce otvorená, ale tam okrem kartičiek bolo len heslo ku orangemailu, ktorý nemienime používať.

Ešte v deň mi volali aj technici, že či môžu prísť to o dva dni nainštalovať. Súhlasil som. Inštalácia išla celkom bez problémov a do dvoch hodín bola hotová.  Keďže doma máme tri notebooky s podporou Wi-Fi (v skutočnosti len dva, tretí má USB adaptér), tak sme ťahanie káblov neriešili. To sme museli riešiť len pri televízoroch, ktoré máme tri. Na FiberTv sme však zapojili len dva, keďže ja TV moc nekukám a ak by som, tak mám ešte k dispozícii bytovkovú káblovku.

Zatiaľ musím povedať, že som spokojný, ale uvidíme aké to bude v budúcnosti.

Je mi to ľúto, ale rozhodol som sa definitívne zavrieť krám. Viem, urobil som to už parkrát, ale tentoraz je to iné. Ok, možno som to už tvrdil aj predtým, ale teraz to bude fakt iné. Naozaj, nekecám! Veď pri dnešnom trende sociálnych sietí ako Facebook a podobne, kde trávim svoj čas aj ja, sa mi zdá zbytočné viesť blog, ktorý píšem len preto, aby bol. Blogovanie mi nikdy nešlo, lebo nikdy som naň nemal čas a časom ani chuť.

Navyše nie som žiadny expert, aby som Vás tu kŕmil múdrosťami a ani nežijem nejaký akčný život, ktorý by stál za čítanie a všetko čo by som Vám prípadne mohol zdeliť, napíšem na Jaiku alebo podobne. A aby ste vedeli, že to myslím vážne, rozhodol som sa zrušiť túto doménu. Etherealia bola totiž moja prvá doména, ktorú som registroval. Jej názov vymyslelo dievča, ktoré sa mi vtedy páčilo. Postupne tu vznikali rôzne projekty mojich známych či ľudí, ktorým som chcel pomôcť. Väčšina z nich je dnes neaktívna, ale každá snaha sa cení. Dúfam, že tí ostatní si nájdu miestečko, kde sa budú môcť ďalej nerušene realizovať.

Na záver Vám ďakujem za pozornosť a posledný nech zhasne svetlo.

PS: Už som ako Braňo

Október 2008 je už pár dní minulosťou, ale musím povedať, že mi dal zabrať. Okrem toho, že som mal v ňom kopec práce, mal som aj iné starosti. Mirka je už niekoľko týždňov nezamestnaná, tak som spolu s ňou behal po úradoch, doprevádzal ju na pohovory a podobne. Nie je to síce nič náročne, ale tie behačky Vás časom dosť vyčerpajú. Navyše, keď sa z nich nedostaví úspech, tak to aj mrzí. Našťastie sa teraz Mirke črtá celkom reálna šanca, že bude konečne zamestnaná. Navyše jej začiatkom novembra predĺžili absolventskú prax, takže minimálne to je potešujúce. Okrem toho sme v októbri absolvovali veľkú oslavu narodenín jej maminy, ako aj jej starkej. Vyzerá to tak, že november nebude o nič ľahší. Už teraz mám pár vecí rozrobených, plusma čakajú aj ďalšie vybavovačky. Tak si snáď zaželajme veľa šťastia aj do tohto mesiaca a nech dopadne čo najlepšie. Veď práca šlachtí ;-)

Tento mesiac prežívam dosť aktívne. Okrem toho, že sme s Mirkou pomerne často, tak sa mi darí celkom plniť aj úlohy, ktoré som si dal. Týka sa to najmä programovania, ktoré ma po dlhej dobe opäť baví. Je síce pravda, že som zatiaľ nerobil na nič veľkom, ale za to som sa stihol venovať množstvu maličkostí a stredným projektom. Dúfam, že ma toto nasadenie tak čoskoro neopustí, lebo v najbližšej dobe budem robiť na viacero menších projektoch, ktoré budú v budúcnosti dôležité. Potom ma čaká jeden veľký projekt, ktorý by som chcel do konca roka dokončiť. Držte palce, aby sa to podarilo.